Cestovný ruch

Barokovú kaplnku dal na holom kopci vybudovať v roku 1728 gróf a vtedajší pán Považského hradu Peter Sapári. Kaplnka obklopená prastarými lipami bola postavená ku cti sv. Heleny. V roku 1831 zasiahla Považskú Bystricu cholera, ktorá si vyžiadala množstvo obetí. Na deň Povýšenia svätého kríža v roku 1831 epidémia cholery natrvalo utíchla. Na pamiatku tejto udalosti a ako poďakovanie Bohu sa v kaplnke každoročne 14. septembra slúžila ďakovná bohoslužba. Kaplnka prešla viacerými opravami, no v 20. storočí čelila opakovanému pustošeniu. Od 70. rokov sa stala útočiskom obyvateľov nového sídliska, ktorého architektúra pôsobí spolu s kaplnkou v zaujímavom kontraste. Okrem výstavby sídliska bola plánovaná aj Medzinárodná šesťdňová motocyklová súťaž, čo tiež prispelo k obnove vonkajšieho vzhľadu kaplnky. V 80. rokoch bola kaplnka opäť poškodená, zostali len holé počarbané múry a rozbitá strecha. Situácia sa definitívne zmenila začiatkom 90. rokov vďaka poľským rehoľníkom z rehole Panny Márie Lasaletskej (saletínov) a obetavej práci farníkov. Kaplnku opravili, obnovili a spevnili jej základy. Nebolo však už možné zachrániť pôvodný interiér, lebo celá vnútorná výzdoba okrem sôch sv. Jozefa a sv. Jána Nepomuckého bola úplne zničená.