Národná prírodná rezervácia
Manínska tiesňava

Manínsky potok pred mnohými rokmi svojim vytrvalým pôsobením rozdelil Manínske bradlo na dve časti - Veľký a Malý Manín, ktoré dnes už z diaľky dominujú nášmu regiónu, ale najmä vytvoril úzku tiesňavu. Návštevníkom sa tak ponúka nádherné prírodné divadlo so strmými skalnými stenami a divokými bralami, ktoré obľubujú tiež horolezci. Botanici tu zas napočítajú viac ako 530 druhov väčšinou chránených rastlín, medzi ktorými má domov aj mnoho vzácnych živočíchov. Necelý kilometer dlhá Manínska tiesňava je na Slovensku najužšou tiesňavou s vybudovanou cestou – v jednom mieste jej šírka nepresiahne ani 4 metre, napriek tomu je prechodná nielen pešo, ale dokonca aj autobusom.

Prírodná rezervácia
Kostolecká tiesňava

Silu Manínskeho potoka dokazuje tiež 500 metrov dlhá, skalnými stenami lemovaná Kostolecká tiesňava. Vznikla zarezávaním sa potoka do bradla Drieňovka, pričom jej pravá, husto zarastená časť je zdobená rozpadnutými bralnými útvarmi. Na ľavej strane tiesňavy sa vápencové usadeniny pôsobením tektonických procesov zvrásnili, preto ich teraz vidíme v stenách naklonené, ba až prevrátené. Pod skalným previsom padá k ceste obrovský sutinový kužeľ. Horolezci, ktorí si tu cibria svoje zručnosti, tento najväčší skalný previs na Slovensku nazývajú Kostolecký dóm alebo Strecha Slovenska. V kontraste s Manínmi má Drieňovka viditeľne menšiu bradlovú štruktúru, no vďaka unikátnemu skalnému reliéfu je Kostolecká tiesňava úžasným prírodným úkazom.

Prírodná pamiatka Bosmany

Pravú stranu brala Skala ozvláštňujú tri samostatne stojace veže v tvare koláčov – tzv. bosniakov, podľa ktorých nesie názov celá prírodná pamiatka Bosmany. Vrcholová časť brala je zaujímavá aj hlbokými puklinovými škrapami. Lokalitu s veľkými výškovými a tvarovými rozdielmi na malých vzdialenostiach oddeľuje hustý bukový les od okolitých lúk a pasienkov.

Národná prírodná rezervácia
Podskalský Roháč

Nad obcou Podskalie nám vo výške 720 metrov nad morom ukazuje svoj vrchol Podskalský Roháč, ktorý spolu so susedným vrchom Veľké skaly tvorí skalný hrebeň s obzvlášť členitým reliéfom. Môžeme obdivovať jeho mohutné skalné veže, štíhle ihly pripomínajúce rohy býka, široké a takmer kolmé skalné steny i menšie skalné okná. Ak zvládneme miestami náročnejší výstup, odmenou bude výhľad na Strážovské vrchy, Malú Fatru, Biele Karpaty i Považskú Bystricu. Pozor však na každý kvietok, pretože územie poníma najvyšší stupeň ochrany. 

Prírodná rezervácia
Klapy (Cigánka)

Vápencové bradlo Klapy, známe tiež ako Cigánka, sa týči vo výške 654 metrov priamo nad Nosickou priehradou. Husto zalesnené úpätie postupne prechádza do redšie obrastených skalísk. Na obdiv sa nám ukazuje nejedno skalné bralo zaujímavého tvaru – jedno pripomína jediacu ženu, podľa miestnej povesti Cigánku, ktorá ukradla orajúcim mužom hrniec s kašou, za čo ju postihol trest v podobe skamenenia. Okrem vzácneho ponikleca slovenského či výra skalného tu má domov aj množstvo iných rastlín a živočíchov.

Ostrá Malenica

V severnej časti Strážovských vrchov je výraznou krajinnou dominantou rozložitý vrch Ostrá Malenica, ktorej 909 metrov vysoký vrchol označuje kríž. Cestu na vrchol, najmä v jeseni, kedy sú stromy bez lístia, nám skrášľujú pekné výhľady na Považie, Biele Karpaty, Javorníky, Malú Fatru, Súľovské a Strážovské vrchy, obzvlášť poteší aj pohľad na skalný hrebeň Podskalského Roháča, na Kľak, či Veľký Manín. Pre vzácnu vápnomilú kvetenu bol vrch v minulosti obľúbenou botanickou destináciou slovenského prírodovedca a národopisca J. Ľ. Holubyho.

Prírodná pamiatka
Briestenské skaly

Neďaleko obce Pružina vznikol eróznou činnosťou súbor bášt, skalných okien, ihiel, homolí a väčších i menších veží. Tento súbor skalných útvarov v zlepencoch je zaujímavý nielen z geomorfologického hľadiska, ale je i domovom mnohých vzácnych rastlín a živočíchov.

Prírodná pamiatka
Prečínska skalka

Morfologicky zaujímavú chránenú prírodnú pamiatku Strážovských vrchov nájdeme hneď pri hlavnej ceste nad obcou Prečín. Karbonátové zlepence a brekcie poskytujú útočisko viacerým chráneným druhom rastlín i živočíchov. Ani nie 20 metrov vysokú skalku vyhľadávajú však i skalolezci, ktorí pri lezení po ostrých dierkach v jej stenách často musia prekonávať svoje limity.

Jašteričia priepasť

Názov tejto jaskyne je odvodený od priepasťovitého vchodu na juhovýchodnej strane, ktorý vznikol zrejme prepadnutím časti povaly podzemnej dutiny. Známa je tiež ako Priepastná jaskyňa v Jašteričom hrebeni alebo Veľká jaskyňa na Malom Maníne. Dno dómovitého priestoru je v hĺbke 10 metrov a vypĺňa ho balvanovitá sutina a hlinité usadeniny. Z dómu vedie neveľká stúpajúca chodba, ktorá je bohato zdobená pestrými nátekovými sintrami a zvyškami stalaktitov. Dno druhej priestrannej, avšak strmej chodby, je pokryté hrubou vrstvou guána, ktoré tu zanechávajú zimujúce netopiere.

Upozornenie: Pre korózno-rútivý charakter nie je priepasť prístupná verejnosti! 

Partizánska jaskyňa

Veľký Manín nad obcou Záskalie ukrýva ďalšiu jaskyňu, nazývanú aj Hrubá diera. Vchod do jaskyne vo výške 784 metrov nad morom napriek jeho veľkým rozmerom z dostupných miest neuvidíte a prístup k nemu tiež nie je ľahký, vedie sem však reťazami zabezpečený chodník – z turistického chodníka na Veľký Manín značenú odbočku určite neprehliadnete. Priestranná chodba sa po 20 metroch náhle končí v rozšírenom priestore, ktorého skalné dno je pokryté sutinou.

Pružinská Dúpna jaskyňa

Vchod do jaskyne sa nachádza v nadmorskej výške 590 metrov vo svahu Čierneho vrchu nad dolinou Rečica neďaleko časti Pružiny s názvom - Priedhorie. Jaskyňa vznikla v druhohorných vápencoch pôsobením podzemnej vody. Meria približne 300 metrov a jej hlavnú časť tvorí priestranná stúpajúca chodba. V zadnej časti chodby, ktorá je ukončená závalom, stoja mohutné kvapľové stalagmity a stalagnáty, steny a strop jaskyne sú pokryté sintrovými nátekmi a útvarmi rozličných podôb. Na niektorých miestach vidno nápisy, ktoré tam zanechali návštevníci jaskyne ešte zo začiatku minulého storočia, jaskyňu však osídľoval človek už v dobe kamennej.

Pružinská Dúpna jaskyňa je otvorená pre verejnosť od 1. mája do 31. októbra, treba sa však vopred ohlásiť Jaskyniarskemu klubu Strážovské vrchy - www.speleostrazov.sk

Temné jaskyne

Malá temná jaskyňa v nadmorskej výške 602 metrov a Veľká temná jaskyňa vo výške 607 metrov sú známe aj pod názvom Závadské jaskyne. Nachádzajú sa v južnej časti Súľovských vrchov neďaleko Zemianskej Závady, časti obce Prečín, na západnom svahu vrchu Skálie a vedú k nim viaceré neznačené chodníky, a to aj z Považskej Bystrice – z Horného Moštenca alebo Zemianskeho Kvašova. Veľká temná jaskyňa je dlhá 100 metrov, Malá temná jaskyňa je zhruba polovičnej dĺžky. Krasovú výzdobu v podobe stalagmitov, stalaktitov i sintrových jazierok obkolesujú steny so sintrovými nátekmi tmavých až čiernych odtieňov. Obe zastupujú vzácny typ klastokrasových jaskýň vytvorených v karbonatických zlepencoch. V jaskyniach boli objavené pozostatky pravekého ľudského osídlenia i kosti dávno vyhynutých živočíchov.

Náučný chodník
na Považský hrad

Náučný chodník na Považský hrad bol vybudovaný v roku 2012 pri príležitosti podujatia Dni európskeho kultúrneho dedičstva. Chodník pozostáva zo 4 informačných panelov, ktoré nám poskytnú množstvo informácií, a to nielen o histórii hradu, ale aj o jeho súčasnom stave. Prvý panel informujúci o histórii hradu je osadený pri kaštieli Burg, druhý s informáciami o majiteľoch hradu sa nachádza na rázcestí. Hrad je opradený mnohými povesťami, jednu z najznámejších – povesť o krásnej Hedvige – nám vyrozpráva predposledný panel tesne pod hradom. Priamo v areáli informuje o stále prebiehajúcich záchranných prácach posledný panel. Upozorňujeme účastníkov, že pohyb po hradnom areáli je na vlastné nebezpečenstvo.

Náučný chodník
Karola Brančíka

Chodník pomenovaný po Dr. Brančíkovi, ktorý ako prvý vyhotovil mapu Pružinskej Dúpnej jaskyne, nás povedie z Priedhoria – časti obce Pružina nahor okolo zvoničky, potom po ceste k jaskyniarskej základni JK Strážovské vrchy s informačnou tabuľou o jaskyniach v okolí Pružiny a o pôsobení jaskyniarov v nich. Ďalej pokračuje cez dolinu Rečica (Riečica), prechádza popri vodárni, pred ktorou je odbočka do Skalnej doliny. Voda z neďalekého krasového prameňa pri ceste je dnes zásobárňou pre obecný vodovod. V dávnej minulosti však vytvorila v podzemí súvislý jaskynný systém, z ktorého v súčasnosti poznáme len malú časť. Náučný chodník pokračuje po ceste v doline, potom z nej odbočí náhle doprava cez lúku do lesa a začne strmšie stúpať do svahu Čierneho vrchu k Dúpnej jaskyni. Po pár minútach chôdze sa dostaneme ku vchode do jaskyne, kde sa dozvieme viac informácií z posledného panelu osadeného v jeho blízkosti.

Náučný chodník
Milochov

Nenáročný šesťkilometrový okružný chodník bol otvorený v roku 2000. Prechádzka po ňom trvá približne 3 hodiny pohodlnej chôdze a je vhodný aj pre menej zdatných turistov či rodiny s deťmi. Cestou nás bude sprevádzať 8 informačných panelov, ktoré sa venujú faune a flóre okolia, geologickému zloženiu, chráneným územiam okresu, histórii a archeológii Považskej Bystrice, geomorfologickému členeniu, kúpeľom Nimnica, Vodnej nádrži Nosice a mestskej časti Milochov. Počas prechádzky sa naskytuje pekný výhľad na Považskú Bystricu, bradlo Klapy, ale aj Veľký a Malý Manín.

Náučný chodník
Súľovské skaly

Trasa tohto stredne náročného chodníka vedie centrálnou časťou Súľovských skál a patrí k najobľúbenejším trasám v Súľovských vrchoch. Chodník sa začína v Tiesňavách pri ústrednej turistickej orientácii. Spoločne s červeno značeným chodníkom mierne stúpa ponad obec Súľov až na lúku pri Kamennom hríbe, zvanom tiež Smrček. Od smerovníka pokračujeme ďalej až na lúku pod Súľovským hradom, kde môžeme uhasiť smäd z výdatného prameňa pitnej vody. Opustíme červeno značený chodník a ostro zahnúc vľavo začneme stúpať podľa zelených značiek na Súľovský hrad, no pri výstupe až na vrchol hradu musíme dbať na zvýšenú opatrnosť. Po miernom zostupe z hradu odbočíme k 13 metrov vysokej Gotickej bráne, jednému z najkrajších útvarov v Súľovských skalách. Od nej už len lesom zbehneme späť na východiskové miesto, kde sa chodník končí. Po trase sú rozmiestnené náučné tabule na ktorých sa dočítame o miestnej flóre, faune a geológii. Cestou sa môžeme kochať na skalných útvaroch z treťohorných zlepencov, z ktorých je budované celé územie.

Považské Podhradie – Považský hrad – Klapy – Lopatina – Udiča

Z Považského Podhradia vedie turistický chodník k ruinám Považského hradu. Spomedzi ruín sa otvára krásny výhľad na údolie rieky Váh a na Manínsku tiesňavu. Pokračovaním po chodníku sa dostávame k vápencovému bralu Klapy, v ktorého spodnej časti sa nachádza malá puklinová jaskyňa. Žltá turistická značka naše nohy povedie až do obce Udiča.

Považská Teplá – Manínska tiesňava – Kostolecká tiesňava – Kostolec – Vrchteplá – Súľov

Trasa sa začína v Považskej Teplej a povedie nás cez prírodné perly Horného Považia. Po prejdení Manínskej tiesňavy, ktorej kaňon je jedným z najužších kaňonov v strednej Európe, môžeme zo Záskalia pokračovať najprv po zelenej a potom po žltej značke poza Veľký Manín naspäť do Považskej Bystrice alebo po červenej značke do Kostoleckej tiesňavy, ktorá sa vďaka skalnému previsu stala vyhľadávanou horolezeckou lokalitou. Za tiesňavou prejdeme obcou Kostolec, v ktorej ako učiteľ pôsobil známy slovenský spisovateľ Peter Jilemnický. Jeho pôsobenie pripomína pamätná tabuľa s bustou pred budovou bývalej školy. Nad obcou sa týči monumentálne bralo Bosmany, z ktorého sa otvára nádherný výhľad do širokého okolia. Pokračovaním po červenej značke cez obec Vrchteplá s pamätníkom pripomínajúcim Slovenské národné povstanie sa dostaneme až do NPR Súľovské skaly. 

Považská Bystrica – Podskalský Roháč – Tŕstie – Riedka – Zliechov – Strážov – Pružina

Priamo z Považskej Bystrice vedie turistický chodník cez mestskú časť Horný Moštenec s pôvabným múzeom v miestnej drevenici až pod NPR Podskalský Roháč. Na jeho úpätí prejdeme cez obec Podskalie a pokračovaním cez časť Dolného Lieskova Tŕstie sa dostaneme k osade Riedka, ďalej cez Radotinskú tiesňavu s jaskyňou Babirátka a okolo Priedhoria k Strážovu. Stále po zelenej značke prejdeme k Zliechovu, kde sa nachádzajú vzácne stromy: 300-ročný jaseň štíhly a 200-ročné vŕby biele. Odbočením na červenú značku vystúpime na Strážov, najvyšší bod Strážovských vrchov. Zostúpením na druhú stranu sa dostaneme do obce Pružina. V okolí Pružiny sa nachádza množstvo krasových jaskýň.

Považská Bystrica – hrebeň Javorníkov – Papradno – Podjavorník

Priamo z Považskej Bystrice vedie turistický chodník cez mestskú časť Horný Moštenec s pôvabným múzeom v miestnej drevenici až pod NPR Podskalský Roháč. Na jeho úpätí prejdeme cez obec Podskalie a pokračovaním cez časť Dolného Lieskova Tŕstie sa dostaneme k osade Riedka, ďalej cez Radotinskú tiesňavu s jaskyňou Babirátka a okolo Priedhoria k Strážovu. Stále po zelenej značke prejdeme k Zliechovu, kde sa nachádzajú vzácne stromy: 300-ročný jaseň štíhly a 200-ročné vŕby biele. Odbočením na červenú značku vystúpime na Strážov, najvyšší bod Strážovských vrchov. Zostúpením na druhú stranu sa dostaneme do obce Pružina. V okolí Pružiny sa nachádza množstvo krasových jaskýň.

Turistický okruh Javorník

Začiatok približne 16-kilometrovej trasy je v obci Papradno smerom na slovensko-české pohraničie. Prvou zastávkou s odpočívadlom je Podjavorník, odkiaľ vystúpame na Veľký Javorník, ktorý je so svojou nadmorskou výškou 1071 metrov najvyšším vrchom Javorníckeho hrebeňa. Na ďalšej zastávke Stratenec sa turistom naskytne krásny výhľad na okolie z turistickej rozhľadne. Po vyznačenom chodníku pokračujeme cez malebnú prírodu na odpočívadlo Bukovina a na poslednú zastávku trasy Malý Javorník. Trasa je vybavená besiedkami, vyhliadkovou rozhľadňou, informačnými tabuľami a kamennými ohniskami.

Okolím Marikovej

V Marikovskej doline sa nám ponúka hneď niekoľko príležitostí pre zaujímavé prechádzky. Z Ráztoky sa môžeme vybrať na Malý Javorník, Stratenec, na chatu Portáš, či na Kohútku, alebo do susedného strediska Podjavorník. Na Orgoňovu Kýčeru vedú trasy z Pagaňova aj z Modlatína. Do susedného strediska – na Čertov sa cez sedlo dostaneme zo Stolečného.

Výstup na Vrch Holíš

Trasa turistického chodníka je asi 1,5 hodiny trvajúca prechádzka lesom s vyhliadkou a začína sa v  kúpeľoch Nimnica pri bytovkách. Chodník končí vo výške 533 metrov nad morom, kde dorazíme na holý skalnatý vrch Holíš s nádherným výhľadom na Nosickú priehradu, Milochov, obec Nimnicu, Nosice,  Púchov a štvoro pohorí. Vyniká najmä bralo Klapy v Javorníkoch. Na horizonte sú tiež Kľak, Strážov a Vršatec.

Upozornenie: Posledné metre vedú po úzkom strmom kamennom chodníku, preto postupujte obzvlášť opatrne!

Bežecké lyžovanie

V okolí Považskej Bystrice sa nachádza niekoľko neoficiálnych bežeckých tratí. Medzi bežkármi sú obľúbené predovšetkým dve trasy. Prvou je 35 km dlhá trasa, ktorá sa začína v Považskej Teplej a končí v Súľove-Hradnej. Trasa prechádza cez Podmanín, Praznov, Kostolec a Vrchteplú, kde sa nám naskytuje pohľad na Manínsku a Kostoleckú tiesňavu, Súľovské skaly, či Bosmany. Z diaľky môžeme pozorovať Považský hrad a kaštieľ Burg, Malý a Veľký Manín a mnoho iných zaujímavostí. Druhá, 25 kilometrov dlhá, trasa sa začína v obci Bodiná, prechádza cez Roháčske sedlo a končí sa v Považskej Bystrici. Rovnako ako prvá trasa, aj táto nám poskytne mnoho krásnych pohľadov.

Vodná nádrž Nosice

Vodná nádrž, nazývaná aj Priehrada mládeže, je približne 12 kilometrov dlhá a 1 kilometer široká. Táto rekreačná oblasť poskytuje priestor pre aktívne vyžitie formou vodných športov, či možnosti plavby výletnou loďou Katamaran po priehrade. Nádrž je i významným rybárskym revírom, ktorý láka nejedného nadšenca tohto druhu športu. Pešia turistika po okolitom lesoparku a do vzdialenejších Javorníkov je ideálnou pre milovníkov turistiky a cykloturistiky – ponúka nenáročné vychádzky okolitými lesmi s nádhernými vyhliadkami do okolia.

Cykloturistika

Z Považskej Bystrice do Zakvášova

Začiatok cyklotrasy je v Považskej Bystrici na križovatke cyklotrás pri nákupnom centre, odkiaľ pokračuje do Považskej Teplej. Modré značky nás sprevádzajú po asfaltovej ceste cez Manínsku tiesňavu pomedzi Veľký a Malý Manín do obce Záskalie a cez Kostoleckú tiesňavu nás privedú do Kostolca. Po krátkom prudkom výstupe sa poľnou cestou spustíme do obce Praznov a jazdu ukončíme v Zakvášove na križovatke s Rajeckou cyklomagistrálou.

Z Považskej Bystrice do Domaniže

Cyklotrasa takisto začína v Považskej Bystrici na križovatke cyklotrás pri nákupnom centre. Okrajom mesta vystúpame asfaltovou cestou cez Dolný až do Horného Moštenca, odkiaľ poľnou cestou ďalej stúpame nad Horný Lieskov. Do obce vchádzame príjemným zjazdom a napojíme sa opäť na asfaltovú cestu, ktorá nás privádza do Dolného Lieskova, a cez Tŕstie až do Pružiny. Ďalšie stúpanie nás privedie nad Čelkovu Lehotu, kde nám cestu križuje aj zelená trasa. Svižný zjazd cez Čelkovu Lehotu pokračuje až do Domaniže, kde sa naša cesta končí na križovatke s Rajeckou cyklomagistrálou.

Rajecká cyklomagistrála z Považskej Bystrice do Žiliny

Naša cesta začína v Orlovom na Vážskej cyklomagistrále. Prejdeme mostom cez Váh, prefrčíme mestom a pokračujeme cez Prečín, Domanižu, Malé Lednice a Veľkú Čiernu až do Rajca. Z námestia trasa prechádza ponad Rajčanku a pokračuje smerom na Malú Fatru do Kamennej Poruby. Za Konskou odbočíme do Rajeckých Teplíc, kde popri jazierku a termálnom kúpalisku prejdeme až k železničnej stanici v Poluvsí. Tu sa končí prvý úsek trasy. Ak nám zostane ešte dostatok síl, pred Porúbkou sa môžeme napojiť na druhý úsek a popri Turskej skale vystúpať do Turia a Višňového. Odtiaľto klesneme do Rosiny, odbočíme do Bytčice a odtiaľ poľnou spojkou do cieľa na sídlisku Solinky v Žiline.

Javorníckymi dolinami

Začiatok cyklotrasy je tiež na Vážskej cyklomagistrále, tentokrát v Udiči, odkiaľ vedie hore Marikovskou dolinou a postupne prechádza cez obce Prosné, Hatné, Dolnú a Hornú Marikovú až na rázcestie k osade Vlkov. Šliapať do pedálov budeme až pod Malý Javorník, kde pretneme žltú turistickú značku a spustíme sa cez osadu Bartkovci do Podjavorníka. Schádzame dolu Papradnianskou dolinou cez obce Papradno, Brvnište, Stupné a Jasenicu. Trasa končí v Podvaží na Vážskej cyklomagistrále. V Marikovskej doline je vyznačených 5 žltých odbočiek do malebných osád Besné, Kátlina, Bahno, Máčkovci a Ráztoka.

Z Prečína do Mikšovej

Štartujeme bicykle v Prečíne na križovatke s Rajeckou cyklomagistrálou, odkiaľ sa vydáme do Bodinnej, pri kostole odbočíme vľavo a prekonáme malý hrebienok nad obcou Vrchteplá. Do samotnej obce zídeme príjemným zjazdom. Pokračujeme smerom na Kostolec, prejdeme popod bralá Bosmany. Tesne pred bývalou školou Petra Jilemnického sa trasa stáča doprava a pokračuje ďalším, no kratším stúpaním do osady Kresanovci. Zo sedla je pred nami klesanie až do obce Plevník – Drienové. Popri Váhu pokračuje až do Mikšovej, kde tesne pred obcou prechádza cez lávku ponad Váh. Trasa končí na križovatke s Vážskou cyklomagistrálou.

Ďalšie cyklotrasy

Menej náročné cyklotúry môžeme absolvovať na trase z Považskej Bystrice do Považskej Teplej, z Hradišťa do Orlového, prípadne v doline Marikovej okrem Veľkej a Malej okružnej trate je príjemná jazda zo Sedla pod Malým Javorníkom na Čertov. 

Strážovské vodopády

Cestou na najvyšší vrch Strážovských vrchov, Strážov, budete prechádzať ponad osviežujúce Strážovské vodopády. Neďaleko Sedla pod Strážovom pramení Strážovský potok, ktorý po 100 metroch prekonáva skalné stupne dvoma vodopádmi – Horným a Dolným. Vodopády sú súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Strážov a ležia mimo značkovanej turistickej trasy!

Kvašovská lipa

Táto chránená viackmenná lipa malolistá (Tilia cordata), rastúca na sídlisku SNP v Považskej Bystrici, neslúži iba ako orientačný bod zaznamenaný v starých mapách, ale hlavne jej poloha na okraji veľkého sídliska, kde by ste iné staré stromy darmo hľadali, ju radí medzi obzvlášť významné stromy. Lipa je v súčasnosti vysoká cca 22 metrov, vo výške jedného metra, kde sa rozvetvuje na dve (pôvodne tri) mohutné ramená, má obvod úctyhodných 609 cm, priemer koruny je 16 metrov a jej vek sa odhaduje na 330 rokov.

Praznovská lipa

Za zmienku určite stojí tiež lipa malolistá rastúca ako solitér na cintoríne nad Praznovom, kde tvorí svojou polohou, rozmermi, vekom a celkovým vzhľadom dominantu celej doliny. Jej vek sa odhaduje na 250 rokov, je vysoká 30 metrov, priemer jej koruny je 22 metrov a obvod kmeňa 517 cm. Za chránený strom bola vyhlásená v roku 1994 a jej ochrana spadá do pôsobnosti CHKO Strážovské vrchy. Význam ochrany je predovšetkým kultúrny, krajinársky a estetický.

Prihláste sa na odber noviniek

Budete vždy vidieť, čo sa deje. Novinky Vám budeme zasielať max. raz týždenne.
V prípade potreby sa z odberu môžete kedykoľvek odhlásiť.


Členské organizácie

Mestá, obce, firmy a organizácie, ktorým záleží na lepšom Hornom Považí.


Projekt je realizovaný s finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky