Považský hrad

Na pravom brehu Váhu, asi 3 kilometre severne od Považskej Bystrice, sa v nadmorskej výške 497 metrov na vápencovom brale týči Považský hrad, nazývaný tiež Bystrický hrad, či hrad Bystrica. Hrad bol postavený v 13. storočí po tatárskom vpáde do Uhorska a zastával funkciu kráľovského hradu. Pre jeho strategickú polohu bol súčasťou pevnostného systému stredného Považia. Začiatkom 14. storočia sa hradu zmocnil Matúš Čák Trenčiansky, za ktorého vlády, konkrétne v roku 1316, bola zaznamenaná aj prvá písomná zmienka o hrade. Spomedzi ďalších majiteľov sa najvýraznejšie zapísali do dejín hradu lúpežní rytieri – bratia Rafael a Ján Podmanickí, ktorí dosiahli vrchol moci v roku 1540, keď sa pod ich vedením stala nezávislá celá severná časť Trenčianskej stolice (obsadili hrady od Nového mesta cez Košecu, Lednicu, Hričov až po Budatín). Od druhej polovice 16. storočia hrad patril rodine Balašovcov, ktorí vykonali prestavbu a opravy, no nakoniec hrad opustili. Koniec slávy nastal v roku 1698, keď ho cisárske vojsko sčasti zbúralo a zapálilo z obavy pred osídlením povstalcami. Od roku 1714 hrad vlastnili Sapáriovci, ktorí ho tiež nevyužívali, preto postupne chátral. 

Mesto Považská Bystrica, súčasný vlastník hradu, sa v spolupráci s úradom vlády prostredníctvom grantov EHP a Nórska pustilo do obnovy jeho časti. Aktuálne sa realizuje sanácia skalného brala, archeologický prieskum, domurovanie zostatkov časti hradného paláca a tiež pribudnú bezpečnostné prvky a ďalšie zaujímavosti pre návštevníkov. 

Lednický hrad

Kráľovský hrad Lednica bol vybudovaný v druhej polovici 13. storočia na ochranu severozápadnej hranice Uhorska. V rokoch 1259 - 1269 mal hrad v držbe istý Marek, župan z Lednice, a začiatkom 14. storočia sa rovnako ako Považského hradu aj tohto zmocnil Matúš Čák Trenčiansky, no po roku 1321 sa opäť dostal do rúk panovníka. Na konci 14. storočia hrad vlastnila rodina Pakšiovcov. Na základe listiny z roku 1504 sa po bitke pri Moháči o hrad usilovali aj bratia Podmanickí, no hrad sa im podarilo obsadiť až po vojenskom útoku v roku 1533. V rukách bratov Podmanických zostal hrad až do Rafaelovej smrti. Keď v roku 1663 začali Turci plieniť Púchovskú dolinu, hradu ležiaceho bokom sa ani nedotkli. V 18. storočí začal hrad pomaly chátrať, pretože sa spolu s okolitými hradmi dostal do moci cisárskeho vojska, ktoré hrady veľmi neudržiavalo.

V roku 1962 začali na hrade rekonštrukčné práce. Práce však boli zrealizované nevhodnými materiálmi a postupmi, čím došlo k ďalším poškodeniam, ktoré boli zavŕšené pádom severného múru v roku 1999. Skutočný záujem o jeho záchranu sa prejavil až v roku 2006, bol vypracovaný návrh sanačných prác so zreteľom na odstránenie porúch statiky. V súčasnosti sa realizujú práce na obvodovom múre paláca, pivnici i streche.

Hrádok Žilín

V minulosti sa na vrchu Žilín nad obcou Papradno nachádzal hrádok, dnes po ňom zostali len tri rozpadnuté pásy kamenných valov, ktoré pôvodne strážili vchod do hrádku.

Orlovský kaštieľ

Keď konečne utíchli zbrane v Uhorsku, šľachta stratila záujem o Považský hrad a snažila sa v jeho blízkosti budovať nové sídla, ktoré by vyhovovali jej rastúcim nárokom. Jedným z takýchto sídiel bol aj renesančný kaštieľ, ktorý dal na prelome 16. a 17. storočia postaviť Žigmund Balaša. Pôvodný kaštieľ mal uzavreté arkádové nádvorie, v ktorom boli vstavané drevené hospodárske budovy, nad hlavným vchodom bola vstavaná veža a súčasťou kaštieľa bol i rozľahlý park. Zmeny priniesol  až rok 1733, kedy bol kaštieľ prestavaný a rozšírený v barokovom slohu a arkádový dvor bol doplnený ústrednou fontánou. Súčasťou interiéru je i Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, ktorá je dodnes umiestnená v ľavom krídle, v zadnom krídle kaštieľa sa nachádzala dnes už prestavaná sala terrena. Na poschodí boli reprezentačné a obytné miestnosti so supraportovými maľbami, rastlinnou štukatúrou, pôvodnými dverami, ako aj neskorobarokovými krbmi a pecami. V kaplnke sa zachovali neskorobarokové časti vnútorného zariadenia. Dnes  v priestoroch kaštieľa sídli štvorhviezdičkový hotel.

Burg

Kaštieľ ľudovo nazývaný Burg dal postaviť podľa mestskej kroniky v roku 1631 syn Žigmunda Balašu Šimon spolu s manželkou Magdalénou Gieczy. Postavený bol uprostred krásnej záhrady v renesančnom slohu ako poschodová štvorcová budova. Na priečelí boli dve kruhové nárožné veže a renesančné pravouhlé okná s kamennými šambránami a rímsami. Pôvod kaštieľa dokazujú presné dáta a staré latinské nápisy dobre viditeľné nad vchodom i vo vnútri kaštieľa. Na prízemí i poschodí prechádza veľká sieň s valenou klenbou, Z nej sú renesančnými portálmi prístupné ďalšie priestory. V sieňach, ktoré slúžili na reprezentáciu, sa kedysi nachádzali maľby. Pred koncom 17. storočia bola na nádvorí kaštieľa postavená fara i škola. Neskôr v priebehu 18. storočia k nemu pristavili terasovité schodište do parku. Druhá svetová vojna zanechala na kaštieli značné škody, ktoré neskôr umocnila najmä adaptácia objektu na účely civilnej obrany. Súčasný súkromný vlastník sa snažil rekonštrukciou prinavrátiť kaštieľu ušľachtilý vzhľad. 
 

Mladší kaštiel
v Považskom Podhradí

Kaštieľ dal postaviť v rokoch 1770 – 1775 gróf Peter Sapári. Pôdorys rokokového štvorkrídlového kaštieľa má tvar nepravidelného písmena U. Jeho súčasťou bola aj kaplnka, park a hospodárske budovy, ktoré sú zachované dodnes. Na začiatku  
20. storočia mal kaštieľ aj 18 obytných izieb. Po rode Sapáriovcov sa v kaštieli vystriedalo niekoľko vlastníkov, pričom v 20. storočí už bol väčšinou v rukách štátu alebo iných organizácií. Začiatkom 20. storočia v kaštieli bývali Popperovci, tí však v kaštieli bývalí iba cez leto, počas ich neprítomnosti sa o kaštieľ staral správca. V tomto období malo panstvo k dispozícii okrem množstva služobníkov aj šesť párov kočových koní a tri autá. V záhrade kaštieľa boli dva skleníky, v ktorých sa pestovali aj cudzokrajné rastliny a stromy. Interiér kaštieľa bol plný drahého nábytku, cenností a umeleckých predmetov, napr. krištáľových váz z Benátok, zrkadiel, lustrov a podobne. Tieto cennosti boli zničené alebo odcudzené pri plienení kaštieľa na konci prvej svetovej vojny, nasledujúci rok zničili vojaci aj samotný kaštieľ. Od roku 1927 bola správkyňou kaštieľa Hana Gregorová, manželka Jozefa Gregora Tajovského. Po druhej svetovej vojne bol v kaštieli okrem iného zriadený aj ústav na liečbu tuberkulózy. Mesto Považská Bystrica ako neskorší vlastník kaštieľ predalo v roku 1992 do súkromných rúk, v ktorých je dodnes.

Kostol navštívenia Panny Márie

Najstaršie záznamy o pôvodnom gotickom kostole pochádzajú až zo 14. storočia, staršie písomné dokumenty sa nezachovali, pretože najstaršie cirkevné kroniky zhoreli pri požiari mesta. Počas 17. a 18. storočia prešiel kostol viacerými úpravami a opravami. Môžeme na ňom tak pozorovať aj prvky renesančného a barokového slohu. Kostol okrem bohoslužieb slúžil aj ako miesto posledného odpočinku – nachádzali sa tu krypty, z ktorých v troch boli pochovaní Balašovci, štvrtá patrila rodine Sapáriovcov a piata bola spoločná pre ostatných občanov. Najmohutnejší sarkofág sa zachoval v kryptách po Žigmundovi Balašovi a jeho manželke.

Z pôvodného jednoloďového jednovežového kostola (vtedy s dvoma bočnými kaplnkami) sa v súčasnosti zachovalo iba gotické presbytérium s interiérom, a tvorí jednu z dvoch bočných lodí. Najmohutnejšia prostredná loď a druhá bočná loď boli pristavané v roku 1941. V presbytériu nad oltárom môžeme vidieť monumentálnu fresku z rokov 1959 – 1960 stvárnenú Edmundom Massányim, ktorá znázorňuje výjav Navštívenia Panny Márie. V roku 1988 celú maľbu dokončil rodák Ján Rojko. Bočné lode zdobia tiež fresky s témou Poslednej večere, Umučenia Pána a Zmŕtvychvstania Ježiša Krista.

Kostol sv. Jána Nepomuckého

Klasicistická stavba z roku 1765 dominuje Hornej Marikovej – nachádza sa priamo uprostred obce, v miestnej časti Modlatín. Kostol prešiel po necelom storočí existencie úpravou a v rokoch 1925 – 1926 mu pribudla nová časť lode s bočnou prístavbou. Vnútro sakrálnej pamiatky zdobí pôvodný, dnes už historický organ z roku 1861 s pôvodnými píšťalami. Na zákazku ho vyrobila rodina Pažických z Rajca. Vnútorné zariadenie v historizujúcom slohu z prelomu 19. a 20. storočia robí tento hudobný nástroj jedinečným svojho druhu v širokom okolí.

Kostol sv. Ondreja

Rímskokatolícky kostol v neskorobarokovom slohu je pýchou obce Papradno. Kostol bol postavený v roku 1792 za feudálneho panstva grófa M. Esterháziho. Je jednoloďový, zasvätený svätému apoštolovi Ondrejovi. Na hlavnom drevenom oltári je  
v strede socha patróna, svätého Ondreja s krížom a víťaznou palmou, po stranách sú sochy sv. Jozefa a sv. Františka z Assisi, navrchu soška Panny Márie s Ježiškom. Po pravej strane môžeme vidieť obnovený obraz sv. Ondreja zo starého kostolíka maľovaný na drevo. V presbytériu sa nachádza aj kamenná neskorobaroková krstiteľnica. Na starobylej kazateľnici je umiestnená drevená plastika sv. Ondreja zo starého dreveného kostolíka a socha sv. Vendelína. Súčasné maľby v interiéri kostola sú dielom akademického maliara Jozefa Škorvánka z roku 1928. Na veži je súbor šiestich tónovo zladených zvonov – najmenší zvon je z roku 1711 zo starého dreveného kostolíka. Na kostole sú umiestnené tiež vežové hodiny, ktoré aj v súčasnosti ukazujú i odbíjajú presný čas. Kostol sa už vyše pol storočia hrdí nádherným organom, jedným z najväčších na Slovensku, ktorý postavila firma Rieger Kloss z Krnova s pôvodnou dispozíciou 38 registrov. Neskôr ho postupne rozširovali na dnešných 52 plných registrov plus 3 extenzie a 3 zariadenia. Organ je trojmanuálový, s pneumatickou traktúrou a má 5069 znejúcich píšťal.

Kostol Fatimskej Panny Márie

Za pôsobenia Viktora Kallaya na púchovskej fare postavili v Nimnici kaplnku, ktorú od vyhotovenia projektu v roku 1941 vybudovali za pol druha roka. Kapacita kaplnky bola 40 osôb a omše sa v nej slúžili iba raz v roku, na sviatok Zoslania Ducha Svätého. V deväťdesiatych rokoch nahradil kaplnku kňazský dom s kaplnkou Fatimskej Panny Márie, ktorého základný kameň posvätil pápež Ján Pavol II. v apríli 1990 počas svojej návštevy Slovenska. Poschodová stavba s vežičkou má okrem priestorov kaplnky tri izby a spoločenskú miestnosť. Symbolom kaplnky je socha Fatimskej Panny Márie, ktorú dopĺňa kríž Krista Kráľa zhotovený rezbárom Jaroslavom Rosinom z Nosíc. Aj Bohostánok a Boží hrob je jeho dielom. Krížová cesta je z vypaľovanej keramiky prilepenej na drevených doštičkách.

Kostol sv. Žofie

Rímskokatolícky Kostol sv. Žofie v Pružine postavený pôvodne v gotickom slohu bol v roku 1759 zväčšený o presbytérium, zvýšený a zaklenutý. Veža bola obnovená v roku 1870 a v rokoch 1860 – 1880 nadstavaná a upravená v pseudogotickom slohu. Výmaľba pochádza z roku 1922 od M. Veslého. Hlavný oltár kostolu darovala v roku 1986 farnosť Zálesí z Českej republiky. Pôvodne to bol oltár sv. Barbory, avšak patrónkou farnosti Pružina je sv. Žofia. Preto vtedajší duchovný správca farnosti dal zhotoviť a vložiť do oltára obraz sv. Žofie s troma dcérami. Bočný oltár Šaštínskej Panny Márie pochádza z obdobia 1850 – 1860 a v strede je umiestnená staršia socha Šaštínskej Panny Márie z roku 1742. Baroková kazateľnica pochádza zo začiatku 18. storočia a na rečništi sú formou reliéfov vyobrazení Ježiš a evanjelisti.

Kaplnka sv. Heleny

Barokovú kaplnku dal na holom kopci vybudovať v roku 1728 gróf a vtedajší pán Považského hradu Peter Sapári. Kaplnka obklopená prastarými lipami bola postavená ku cti sv. Heleny. V roku 1831 zasiahla Považskú Bystricu cholera, ktorá si vyžiadala množstvo obetí. Na deň Povýšenia svätého kríža v roku 1831 epidémia cholery natrvalo utíchla. Na pamiatku tejto udalosti a ako poďakovanie Bohu sa v kaplnke každoročne 14. septembra slúžila ďakovná bohoslužba. Kaplnka prešla viacerými opravami, no v 20. storočí čelila opakovanému pustošeniu. Od 70. rokov sa stala útočiskom obyvateľov nového sídliska, ktorého architektúra pôsobí spolu s kaplnkou v zaujímavom kontraste. Okrem výstavby sídliska bola plánovaná aj Medzinárodná šesťdňová motocyklová súťaž, čo tiež prispelo k obnove vonkajšieho vzhľadu kaplnky. V 80. rokoch bola kaplnka opäť poškodená, zostali len holé počarbané múry a rozbitá strecha. Situácia sa definitívne zmenila začiatkom 90. rokov vďaka poľským rehoľníkom z rehole Panny Márie Lasaletskej (saletínov) a obetavej práci farníkov. Kaplnku opravili, obnovili a spevnili jej základy. Nebolo však už možné zachrániť pôvodný interiér, lebo celá vnútorná výzdoba okrem sôch sv. Jozefa a sv. Jána Nepomuckého bola úplne zničená.

Kaplnka Božieho srdca Ježišovho

História jediného dreveného kostolíka v Považskobystrickom okrese sa začala písať v Ráztoke priamo pod bukom, pod ktorého listnatou korunou stál kríž. Ku krížu patril aj zvon a kým v roku 1870 nepostavili zvonicu, staral sa oň miestny obyvateľ Salaník u seba doma. Po 80 rokoch na mieste zvonice postavili kaplnku, do ktorej umiestnili oltár. Autorom jej vnútornej maľby je akademický maliar Otto Dolinger. Posledné úpravy kaplnky vykonal v rokoch 2013 – 2014 farár Milan Kováč. Dňa 12. augusta 2016 v skorých ranných hodinách kaplnku zničil požiar, no v súčasnosti sa pripravuje jej znovupostavenie - na obnovu je vyhlásená verejná zbierka, o ktorej sa môžete viac dočítať na stránke obce Horná Mariková www.obechornamarikova.sk v časti Aktuality a správy.

Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie

Kaplnku si občania v Záskalí vybudovali za pomoci vtedajšieho vedenia obce počas hlbokej totality, keď bolo zrejmé, že na túto stavbu nie je možné dostať povolenie. Preto bola kaplnka situovaná tak, aby stavbu nebolo vidieť z hlavnej cesty. Stavbu financovali zo zbierok spoluobčanov, ktorí navyše darovali stavebný materiál a bezplatne zapožičali stavebné mechanizmy. Všetky pomocné i odborné práce boli vykonané bez nároku na odmenu. Kaplnka bola tajne vysvätená 6. 12. 1987. Od tohto dátumu sa každoročne v septembri koná v kaplnke svätá omša.

Kaplnka sv. Štefana, kráľa

Na mieste, kde kedysi stával drevený kostolík, postavili v roku 1831 iba zvoničku a kríž. Až v roku 1855 po mnohých snahách a listoch začali v Plevníku stavať kaplnku a zasvätili ju sv. Štefanovi, kráľovi. Pri stavbe pomáhali obyvatelia obcí Plevníka aj Drienového. O postavenie sa z materiálnej stránky pričinil Štefan Zental, zrejme preto jeho meno dostal aj patrón kaplnky. Americkí Slováci z Plevníka a Drienového zakúpili v roku 1925 niekoľkými vrstvami pozlátený kalich a väčší zvon, na ktorého obvode dali odliať nápis: Panna Mária, patrónka Slovenska, oroduj za nás.

Kaplnka pri základnej škole
z roku 1993/1678

Kaplnka v časti obce Drienové bola postavená v roku 1993 na mieste pôvodnej kaplnky z roku 1678 a je zasvätená Panne Márii. Na mieste zvalenej kaplnky sa dlhé roky nová kaplnka nestavala, zmena nastala až po roku 1989. Reálnu podobu nová kaplnka dostala 17. júla 1993. V tento sviatočný deň kaplnku posvätil kardinál Ján Chryzostom Korec. Pôvodná kaplnka patrila v minulosti medzi najstaršie prícestné kaplnky v celej vtedajšej diecéze. V interiéri kaplnky sa nachádza barokizujúca socha Panny Márie a polychrómovaná drevorezba z polovice 19. storočia pochádzajúca z tirolských dielní.

Kalvária

Kalvária postavená na vŕšku zvanom Háj je významnou historickou pamiatkou mesta Považská Bystrica. Keďže väčšina archívnych dokumentov je dnes stratená alebo odcudzená, môžeme dejiny Kalvárie spoznať len útržkovito. Základným prameňom pamiatky bola kniha Protocolon privilegiati oppidi Vágh-Beszterce fieri curvit anno 1716, ktorá zaznamenávala udalosti z histórie Považskej Bystrice až do 70. rokov 19. storočia. Iniciatívu pri výstavbe kalvárie prevzalo mesto a jeho poprední mešťania. Počas prvej etapy výstavby bola postavená Kaplnka sv. Márie Magdalény a súsošie Ukrižovania. Tri kríže súsošia mali latinský kríž s rovným ukončením ramien, na ľavej strane bol ukrižovaný dobrý lotor Dismas a na pravej zlý lotor Desmas. V strede stálo súsošie Krista, sv. Márie Magdalény, Panny Márie a sv. Jána Evanjelistu. V druhej etape boli postavené kaplnky jednotlivých zastavení. V roku 1937 bola na základe údajov z mestskej kroniky kalvária opravovaná staviteľom R. Juráčkom ml. V päťdesiatych rokoch 20. storočia bola medzi kaplnky zastavení vysadená gaštanová trojradová priama aleja. Druhá polovica 20. storočia priniesla postupnú degradáciu. Od roku 2014 prebiehajú pod vedením mesta rekonštrukčné práce, v rámci ktorých došlo k obnove kaplnky sv. Márie Magdalény. Realizuje sa obnova jednotlivých zastavení krížovej cesty a pribudnú aj nové chodníky a zeleň tak, aby kalvária mohla slúžiť svojmu pôvodnému účelu. 

Kalvária okolo kostola sv. Žofie

Zachovalejšiu kalváriu nájdeme v okolí Kostola sv. Žofie v Pružine, kde je rozmiestnených niekoľko kaplniek krížovej cesty. Kaplnky sú hranolové stavby so stanovou strieškou, nachádza sa v nich sedem obrazov od J. B. Klemensa z roku 1863 a štyri od K. Švestku z obdobia okolo roku 1880.

Stará a nová zvonica na Doline

Dolina sa nachádza v podhorskej časti obce Plevník-Drienové, v malebnom lesnom prostredí. Trvale je osídlená od 18. storočia, do povedomia verejnosti prenikla salašníctvom a záhradníctvom rodiny Zentalových v 19. storočí. V roku 1868 dal Štefan Zental postaviť drevenú zvonicu, do ktorej nechal odliať zvon s uvedením roku postavenia zvonice a jeho mena. Nad zvonicou bola pôvodne šindľová strieška ihlanovitého tvaru neskôr nahradená strechou plechovou. Jej podoba sa zachovala až doteraz, hoci v roku 2009 od základu vymenili drevenú časť a oplechovanie zvonice. Zvonica sa stala symbolom miestnej časti Dolina a pre jej pôsobivý tvar ju maľovalo niekoľko akademických maliarov.

Na žiadosť starších obyvateľov Doliny bola v roku 2000 postavená ďalšia drevená zvonica, aby sa mohli vo vnútri zvonice napríklad pomodliť za zomrelého či na iný úmysel, a nemuseli ísť až do Plevníka. Drevená zvonica bola postavená bezprostredne pri ceste. Touto stavbou sa v obci aj zo sakrálnej stránky symbolicky uzavrelo druhé tisícročie a privítalo to súčasné.

Zrubová zvonica v Briestennom

Zaujímavá zvonica zrubovej konštrukcie sa nachádza v miestnej časti Pružiny Briestenné. Má štvorcový pôdorys a jednopriestorovú dispozíciu. Obnovená zvonica pôvodne z 19. storočia je od roku 1963 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.

Zvonica v Nimnici

Klasická zvonička z poslednej tretiny 18. storočia bola najstaršou pamiatkou Nimnice. Visel v nej zvon od zvonolejára Hoffbauera, čo dokazoval nápis na zvone HOFFBAVER IN WIENN ANNO 1777 GOSSMICT CASPARVS. Od augusta 1993 stojí zvonica na miestnom cintoríne.

Múzeum v Hornom Moštenci

Múzeum v Hornom Moštenci vzniklo v roku 2011 potom, ako sa občania mestskej časti v snahe zachovať kúsok histórie rozhodli zachrániť chátrajúcu drevenicu z roku 1932. Do múzea sa postupne podarilo zozbierať množstvo starých fotografií, listín a vyše 200 exponátov, ktoré návštevníkom približujú históriu, tradície a zvyky predkov tejto mestskej časti. Múzeum sa skladá z troch častí – kuchyne, izby a miestnosti s hospodárskym náradím. Najzaujímavejšiu časť drevenice predstavuje izba, v ktorej môžeme vidieť rozličné náradie využívané pri prácach na poli, v domácnosti, ale aj pri výkone rôznych remesiel. Zúčastniť sa môžeme nielen prehliadky múzea s odborným výkladom, ale aj na aktivitách, ktoré sa tu pravidelne konajú, napr. driapačky, fašiangy, starodávna vianočná večera, pletenie korbáčov či maľovanie kraslíc.

Súkromné múzeum archeológie,
numizmatiky a starých remesiel

Súkromné múzeum nadšenca Ladislava Janecha v Považskej Teplej pozostáva z troch miestností zobrazujúcich exponáty, ktoré zbiera od roku 1988. V múzeu sa nám naskytne pohľad na archeologické nálezy, minerály, mince a rôzne platidlá od doby starého Ríma až po súčasnosť, ale aj výrobky starých remesiel, rozličné nástroje, s ktorými sa pracovalo i dorábalo živobytie, časti odevov a podobne. Múzeum do roku 2012 navštívilo viac ako štyritisíc návštevníkov z pätnástich krajín sveta, najďalej z Japonska, Kanady, USA, Sýrie či Namíbie, o čom svedčia i zápisy v knihe návštev. Často sa tu pristavia žiaci základných i stredných škôl, študenti histórie, ale aj iní návštevníci so záujmom o históriu. 

Vila v Považskej Teplej

Vilu na rázcestí v Považskej Teplej dala v roku 1874 postaviť barónka Popperová. Prvý tam býval barónkin sekretár Havais. Po parcelizácii mala o vilu záujem obec, ale pozemkový úrad dal prednosť županovi Trenčianskej župy Dr. Jozefovi Minárikovi, bývalému lekárovi z Veľkej Bytče. V rokoch 1922 – 1923 vo vile býval aj jeho spolužiak a priateľ Martin Kukučín, ktorý sa po prvej svetovej vojne usadil na Slovensku – jeho pobyt pripomína aj pamätná tabuľa. V roku 1942 vilu dostal Július Rajman, spolu s manželkou vilu užívali až do ich smrti. Neobývanú vilu kúpil až v roku 1993 Milan Veštečík, ktorý prerobil a opravil koniareň, zhotovil prístrešky na koče, upravil park, zhotovil fontánku a nové kamenné oplotenie, a vo vile otvoril reštauráciu. Mal v pláne voziť hostí na kočoch do Manínskej tiesňavy, no v zime mu snehová nádielka polámala prístrešky na koče. Vila ostala prázdna až do roku 2002, kedy získala nového majiteľa.

Vila rodiny Milchovcov

Budova v centre mesta z roku 1900 bola pôvodne vilou bryndziarskej rodiny Milchovcov, neskôr budovu adaptovali na mestskú knižnicu. Najstarší známy dokument o existencii obecnej verejnej knižnice je Výkaz o založení knižničnej rady národnosti slovenskej z 21. mája 1925 a Dotazník o zákonitých príspevkoch obcí na verejné knižnice. V roku 1986 sa po viacerých úpravách premiestnilo do suterénu okresnej knižnice oddelenie pre deti a mládež aj novootvorené hudobné oddelenie a v roku 1987 tu bola otvorená i videopožičovňa. Od 1. 7. 1996 sa knižnica stala súčasťou Považského kultúrneho centra a premenovala sa na Považskú knižnicu. V roku 2000 bola budova Považskej knižnice vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.

Budova bývalej
základnej školy vo Vrchteplej

Ide o zaujímavú drevenú stavbu horského charakteru, ktorá bola postavená v roku 1929 priamo v srdci obce Vrchteplá. Prvý rok sa v nej učilo 47 žiakov, časom však museli školu zatvoriť pre nedostatok žiakov. V budove bola v roku 1979 zriadená Pamätná izba SNP a v súčasnosti sa tu nachádza aj knižnica a evanjelická modlitebňa.

Izba ľudových tradícií v Papradne

Myšlienka vznikla ešte v roku 1989, keď sa rušila pôvodná izba tradícií, no svetlo sveta uzrela až v decembri roku 2014, kedy bola slávnostne otvorená. Izba je využívaná počas vyučovania predmetu Regionálna výchova a pri rôznych príležitostiach, akými sú napríklad výstava fotografií počas Ondrejovských hodov, pri oslave výročia školy a podobne.

Pamätná izba a Park
Dominika Tatarku

Pamätná izba zriadená v areáli základnej školy v Plevníku-Drienovom dokumentuje život a dielo tohto spisovateľa a disidenta, ktorý každý spoločenský zlom pocítil „na vlastnej koži“. Expozíciu tvorí 12 vitrín, kde sa prostredníctvom fotografií, novinových článkov, rôznych dokumentov a rukopisov môžeme oboznámiť s Tatarkovým súkromným i verejným životom. Z osobnej korešpondencie autora sa dozvieme o jeho literárnych začiatkoch i osobných súženiach. Interiér pamätnej izby vhodne dopĺňajú grafiky Vladimíra Kompánka. Pri príležitosti otvorenia pamätnej izby bola odhalená aj busta Dominika Tatarku v blízkosti školy, kde vznikol aj park pod jeho menom. Pamätník odhalil osobne jeho dlhoročný priateľ Václav Havel. 

Pamätná izba a busta
Štefana Závodníka

Expozíciu múzea v Pružine tvorí pamätná izba Štefana Závodníka a izba národných tradícií. Izbu zriadilo a otvorilo Miestne kultúrne stredisko v Pružine pri príležitosti 180. výročia narodenia Štefana Závodníka. Situovaná je v základnej škole, ktorá tiež nesie jeho meno. Vidieť tu môžeme kópie rukopisov publicistiky, fotografií a množstvo korešpondencie, prevažne z najplodnejšieho obdobia jeho života. Česť pamiatky tohto významného kňaza, slovenského národovca a buditeľa umocňuje bronzová busta umiestnená v parku pred kultúrnym domom.

Pamätná tabuľa Antona Kardoša

Obec Pružina venovala pamätnú tabuľu aj jej významnému starostovi, predsedovi Revolučného národného výboru, Antonovi Kardošovi (1914 – 1945), ktorý bol zastrelený fašistami za neuposlúchnutie rozkazu. Za statočnosť bol in memoriam vyznamenaný vojnovým krížom a pamätnou medailou.

Socha sv. Jána Nepomuckého

Socha sv. Jána Nepomuckého stojí v Považskej Teplej, v časti Zálužie, a od roku 1815 a patrí k najstarším stavebným pamiatkam v obci. Túto sochu, rovnako ako iné pamiatky, poznačil zub času. Pútala pozornosť nielen domácich, ale aj zahraničných turistov, ktorí navštevujú Manínsku tiesňavu, a vyvolávala v nich myšlienky a otázky, prečo sa pamiatka necháva chátrať. To bol jeden z podnetov, ktorý prinútil miestnych ľudí konať a k ich snahe prispeli aj sponzori z miestnej časti Zálužie. Zafixovali podstavec sochy, vybudovali prístrešok a maliar Dušan Cigánik dodal soche ten správny nádych.

Pomník padlým partizánom

Dominantou obce Vrchteplá je pomník padlým partizánom nad dedinou na kopci Hôrka. Stojí na mieste, kde po oslobodení roku 1945 pochovali partizánov, ktorí vo Vrchteplej a okolitých horách zahynuli počas SNP. Na mieste ich posledného odpočinku sa najmä v dni výročia SNP stretávajú bývalí účastníci partizánskych bojov, ale aj ľudia, ktorí si chcú uctiť pamiatku hrdinov protifašistického odboja.

Dvojkríž na vrchu Malý Manín

Klub slovenských turistov v Plevníku-Drienovom bol iniciátorom postavenia kríža na vrchu Malý Manín. Sedemmetrový kríž je osadený na skale v nadmorskej výške približne 800 metrov, kde ho osadili v auguste 2004 pri príležitosti 650. výročia prvej písomnej zmienky o obci Plevník.

Prihláste sa na odber noviniek

Budete vždy vidieť, čo sa deje. Novinky Vám budeme zasielať max. raz týždenne.
V prípade potreby sa z odberu môžete kedykoľvek odhlásiť.


Členské organizácie

Mestá, obce, firmy a organizácie, ktorým záleží na lepšom Hornom Považí.


Projekt je realizovaný s finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky